Sulík väčší euroval nechce
Predseda SaS s rozšírením eurovalu nesúhlasí. Pomáhať takýmto spôsobom zadlženým krajinám nechcú veľmi ani ďalší koaliční partneri. BRATISLAVA. Zvýšia sa záruky krajín eurozóny vrátane Slovenska za pôžičky z eurovalu alebo na pôžičky zadlženým štátom prispejú banky? Aj o týchto možnostiach budú zrejme hovoriť európski ministri financií po víkende v Bruseli. S akým mandátom pocestuje do Bruselu minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), sme sa včera nedozvedeli. „Informácia, ktorú žiadate, ešte nevznikla. Teraz sa analyzuje a pripravuje sa k nej slovenský postoj," povedal včera hovorca rezortu financií Martin Jaroš. V rozhovore pre americký denník Wall Street Journal Mikloš povedal, že snahy zachrániť euro poskytovaním finančnej pomoci zadlženým krajinám sú neúspešné a v priebehu najbližších dvoch rokov sa môžu finančné tlaky ďalej zosilňovať. V stredu po rokovaní vlády tvrdil, že o oficiálnych postojoch chce informovať najprv partnerov v Európskej únii, až potom médiá. Výhrady partnerov Čo odprezentuje Mikloš na schôdzke ministrov, nevedel ani predseda SaS Richard Sulík. „To je dobrá otázka. Predpokladám, že keď sa stanovoval nejaký mandát, tak sa stanovoval na vláde. Takže ja informácie nemám." K rozšíreniu eurovalu má Sulík výhrady. Súhlas s eurovalom z júla podľa neho automaticky neznamená, že budeme súhlasiť aj s jeho zvýšením. „Nerozširovať. Treba do toho zapojiť aj banky, aby znášali straty, a nie neustále zvyšovať euroval," dodal. O niečo rezervovanejší postoj majú k tejto otázke ďalší koaliční partneri. „Dôležité je, za akých podmienok by sa rozšíril," reagoval predseda MostaHíd Béla Bugár. Ak sa len rozšíri a bude sa používať na zaplátanie dier, to je neefektívne, hovorí. Ani podľa predsedu KDH Jána Figeľa zvýšenie eurovalu nerieši problém samotný, kým v rámci eurozóny nebudú stanovené účinnejšie pravidlá, ktoré sa aj dodržia. Eurokomisár Olli Rehn presadzuje zvýšenie úverovej schopnosti eurovalu. Pre prípad, že by o pomoc požiadalo Španielsko. K zvýšeniu našej záruky z terajších 4,37 miliardy eur by podľa Stanislava Pánisa z Trim Broker mohlo dôjsť až vtedy, ak by bolo treba rozšíriť euroval až cez terajších 440 miliárd eur. Aj to je však jedna z úvah. Hlasovanie nie je isté Ak by Brusel podporil rozšírenie eurovalu, náš parlament by o tom nemusel hlasovať. „Mám pocit, že slovenský právny poriadok nevyžaduje, aby sa o takejto otázke hlasovalo. To je politická otázka," povedal ústavný právnik Peter Kresák. Bugár však tvrdí, že prípadný súhlas na rozšírenie eurovalu by sa mal prerokovať najprv minimálne na koaličnej rade a keby bolo potrebné, tak, samozrejme, rozšíriť to rokovanie. „Keby sa hlasovalo, uvidíme ako. Viem si predstaviť, že SaS za to hlasovať nebude," povedal Sulík...