Za nízku účasť môžu viaceré faktory, tvrdí Mesežnikov. Spomenul nedostatočnú aktivitu strán, ktoré síce priamo nevystúpili s protireferendovými postojmi, ale reálne sa do kampane nezapojili.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil účasť, boli negatívne skúsenosti s predchádzajúcimi všeľudovými hlasovaniami, keď iba jedno, o vstupe Slovenska do EÚ, bolo platné. A napokon aj skutočnosť, že referendum sa konalo tri mesiace po parlamentných voľbách.
"Je to známy fenomén, že keď sa na Slovensku konajú volebné akty v priebehu kratších období po sebe, tak účasť je vždy nižšia," poznamenal.
Nad postojom prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý sa napokon na hlasovaní zúčastnil, sa podľa politológa dá iba počudovať či pousmiať.
Prezident by podľa neho mal vysvetliť, aký význam mala jeho účasť na referende desať minúť pred uzavretím hlasovania z hľadiska vyslania signálu pre verejnosť. "V priebehu jedného dňa poprel svoj postoj, ktorý prezentoval," poznamenal.
V súvislosti s kladným postojom verejnosti v otázke redukcie poslancov NR SR zo 150 na 100 si politológ nemyslí, že by mohla vzniknúť relevantná politická iniciatíva, ktorá by to presadzovala.
"S otázkou prichádza iba SaS, v tomto zhoda v koalícii nie je," poznamenal, pričom dodal, že z hľadiska zisťovania názorov verejnosti je síce legitímna, nemyslí si však, že môže byť predmetom referenda. To, že sa ľudia priklonili v prospech uvedeného riešenia, ho neprekvapuje.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.