Čo je to inflacia?
"Inflácia zväčša označuje ekonomický jav, počas ktorého sa vyskytuje dlhšie trvajúci rast cenovej hladiny alebo zodpovedajúce zníženie kúpnej sily peňazí. Rakúska škola ekonómov definuje pojem inflácie užšie. Termínom inflácia označuje len zvýšenie ponuky peňazí" a taktiež, že "Inflácia je jedným z najvážnejších makroekonomických problémov vo vyspelých ekonomikách. Príčiny inflácie vysvetľujú rôzne ekonomické teórie inak." Úvodom je potrebné konštatovať, že makroekonomické javy sú vzájomne previazané, i keď to na prvý pohľad tak nevyzerá - napríklad nezamestnanosť ovplyvňuje výšku miezd, čím taktiež ovplyvňuje rast/pokles miezd, tým pádom kúpyschopnosť a v náväznosti na to ceny tovarov a služieb. Infláciu možno označiť za negatívny jav, ak sa však udržuje na veľmi nízkych hodnotách (tzv. nízka inflácia je do 9%, čiže tým myslím infláciu okolo 2%) koná svojim spôsobom hospodárstvu dobrú službu: 1) motivuje odberateľov (nie bežných spotrebiteľov, ale veľkoodberateľov, napr. výrobcov) kúpiť "dnes", pretože "zajtra" budú vstupy do výrobého procesu (napr. suroviny - múka na chlieb) drahšie a zároveň nedržať ich dlho na sklade, pretože na druhej strane sa opotrebúvajú morálne (to sa týka hlavne elektroniky - morálne opotrebenie znamená, že sa vyrábajú dokonalejšie produkty, čiže výrobok je rýchlo zaostalý - POZOR, nespájať s technickým opotrebením, ktoré znamená proste opotrebenie materiálu), čím dáva hospodárstvu dynamiku - motivuje nakupujúcich a predávajúcich správať sa racionálnejšie. 2) pre zamestnancov a dôchodcov to znamená každoročné zvyšovanie príjmu i keď len zdanlivé (prosím, čítajte poriadne, nech sa k tomu v diskusii nemusíme vracať) - nominálna mzda musí rásť minimálne na úrovni inflácie (čím prakticky stagnuje reálna mzda, o ktorej som písal v článku o úroku), čiže tu pôsobí skôr psychologicky ako ekonomicky. 3) ďalej - a to je podstatné hlavne vo vzťahu k predchádzajúcemu článku - dovoľuje neustály dopyt po peniazoch - PO ÚVEROCH, PO HROMADENÍ KAPITÁLU A ZVYŠOVANIU JEHO OBJEMU V OBEHU. Ako som hovoril v úvode, znova je tu silná vzájomná previazanosť, tzn. že IBA úrok nespôsobuje infláciu a IBA inflácia nespôsobuje úrok. Inflácia je v prvom rade spôsobená zvyšovaním objemu peňazí v obehu. To priamo súvisí so zákonom vzácnosti zdrojov - ak je niečo vzácne a je toho málo, má to vysokú cenu/hodnotu, ak je niečoho veľa, cena/hodnota klesá. Ak sa objem peňazí v obehu zvyšuje tlačením, znižuje sa ich vzácnosť, tým pádom strácajú hodnotu = inflácia. Tým sa ale dostávame k úvodu článku, kde konštatujem, že inflácia, ktorá je "skrotená" a je držaná v istých medziach, pôsobí hospodárstvu dobrú službu. Ako hovorí staré dobré rčení - všeho s mírou. Kapitalizmus ako taký nie je zlý systém. V podstate akýkoľvek systém je dobrý, pokiaľ nie je totalitný, pokiaľ zaručuje základné ľudské práva a podobne; systém sa stáva zlým v momente, kedy ho jeho "vládcovia" začnú zneužívať. Úprimne, ktokoľvek sa dostane ku korytu, začne hrabať pre seba - je to prirodzená vlastnosť ľudí, každý z nás by sa tak zachoval. Podstatné je to, ako veľmi hrabete pre seba a ako veľmi pri tom kašlete na ostatných. Nič nie je len čierne a biele.